| Obsah jednej vialky | 10 mg |
|---|---|
| Forma | Lyofilizovaný prášok |
| Balenie | Uzavretá sklenená vialka |
| Čistota | 99,97 % |
| Skladovanie | 2–8 °C, v suchu, chrániť pred svetlom |
| Molekulový vzorec | C194H312N54O59S2 |
| Molekulová hmotnosť | 4409,01 g/mol |
| Sekvencia alebo štruktúra | KCNTATCATQRLAEFLRHSSNNFGPILPPTNVGSNTP–NH2 |
| CAS | 1415456-99-3 |
| Určenie | Výhradne na laboratórny výskum |
O produkte
Cagrilintide je dlhodobo pôsobiaci analóg amylínu vyvíjaný pre reguláciu apetítu a telesnej hmotnosti. Amylín je hormón uvoľňovaný spolu s inzulínom a podieľa sa na sýtosti a kontrole príjmu potravy. Klinické štúdie skúmajú cagrilintide samostatne aj v kombinácii s GLP-1 agonistami. Výskum ukazuje potenciál výrazne ovplyvniť hmotnosť prostredníctvom iného mechanizmu než samotné GLP-1 lieky. Ide o experimentálnu molekulu.
Čo je Cagrilintide?
Z odborného hľadiska predstavuje Cagrilintide látku zaradenú ako syntetický peptid alebo peptidový analóg. Jej experimentálny profil sa posudzuje najmä cez regulácia telesnej hmotnosti, zníženie apetítu, príjem potravy, kombinácia s GLP-1 agonistami, pričom jednotlivé výskumné otázky môžu využívať rozdielne bunkové, tkanivové alebo organizmové modely. Sleduje sa väzba na cieľové štruktúry, nadväzujúca signalizácia a zmena vybraných biologických ukazovateľov.
Mechanizmus skúmaného pôsobenia
Cagrilintide aktivuje amylínové receptory v oblastiach CNS zapojených do sýtosti. Predĺžená molekulová konštrukcia umožňuje dlhšie pôsobenie oproti prirodzenému amylínu.
Hlavné oblasti výskumu
• Regulácia telesnej hmotnosti: Cagrilintide je dlhodobo pôsobiaci analóg amylínu skúmaný pre znižovanie energetického príjmu a dlhodobú reguláciu telesnej hmotnosti.
• Apetít a pocit sýtosti: Amylínová signalizácia pôsobí na centrá regulujúce sýtosť, preto sa pri Cagrilintide sleduje príjem potravy a kontrola apetítu.
• Metabolická odpoveď po jedle: Výskum sa venuje aj úlohe amylínu pri regulácii trávenia a metabolickej odpovede po prijatí potravy.
Doterajšie zistenia výskumu
Výsledky treba posudzovať podľa úrovne dôkazov: bunkové a zvieracie modely. Klinické štúdie skúmajú cagrilintide samostatne aj v kombinácii s GLP-1 agonistami. Výskum ukazuje potenciál výrazne ovplyvniť hmotnosť prostredníctvom iného mechanizmu než samotné GLP-1 lieky. V klinickom výskume analógov amylínu sa najčastejšie sledujú ako vedľajšie účinky najmä tráviace ťažkosti, napríklad nevoľnosť, zvracanie alebo znížená chuť do jedla.
